Sulík končí na poste predsedu SaS. O budúcnosť strany nemá strach

Sulíkov odchod sa uskutoční na najbližšom kongrese strany 23. marca 2024, kde skončí ako jej predseda.

Sulík uviedol, že nechce, aby projekt skončil zároveň so svojím zakladateľom, pričom pripomenul, že strana bude onedlho oslavovať 15. výročie založenia. Budú teda hľadať nástupcu do vedenia strany.

„Pätnásť rokov existencie SaS znamená aj 15 rokov môjho života. Bol by som veľmi nešťastný, keby tento výnimočný politický projekt skončil spolu so svojím zakladateľom,“ vyhlásil Sulík. Stranu, ktorú založil, označil za úspešný príbeh.

„Už nie som najmladší, dáme priestor mladším,“ povedal Sulík. Napriek odstúpeniu z postu šéfa strany uviedol, že sa bude uchádzať o funkciu čestného predsedu strany. Táto funkcia nemá rozhodovacie právomoci.

Možní Sulíkovi nástupcovia

Podľa Sulíka na post predsedu strany môže kandidovať každý, kto „uzná za vhodné“. Odmietol uviesť, kto je jeho favorit na post predsedu strany.

Ako „silné kádre“ vymenoval viacerých členov strany, napríklad mená ako Jana Bittó Cigániková, Branislav Gröhling, Mária Kolíková alebo Juraj Droba.

Ako dodal, o post šéfa strany sa môže uchádzať iba člen SaS. Prijímanie nových do kongresu zastavili.

Bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) v nedeľu nevylúčila, že bude kandidovať na post predsedníčky SaS. „Nepredbiehajme udalosti,“ reagovala s úsmevom na otázku moderátora Michala Kovačiča v relácii Na telo televízie Markíza.

Na pondelkovom brífingu uviedla, že „cíti veľmi silný mandát od voličov“. Podľa jej slov sa však nikam neponáhľa a plánuje kandidovať do republikovej rady, ktorá predstavuje najvyšší orgán strany.

Kandidatúru na post predsedu však zvažuje aktuálny podpredseda Branislav Gröhling. Ten uviedol, že s SaS žije už tri volebné obdobia, zažil aj rozkol, bol v koalícii aj opozícii. „Štyri roky som členom republikovej rady, som podpredsedom, stranu poznám veľmi dobre, aj jednotlivých členov a na základe tejto mojej životnej etapy v strane SaS zvažujem kandidatúru na predsedu,“ povedal.

Sulík plánuje kandidovať do Európskeho parlamentu

Líder strany SaS tiež potvrdil, že budúci rok chce kandidovať do europarlamentu. Myslí si, že v europarlamente bude viac nápomocný ako v slovenskom parlamente, napríklad pri podaniach na OLAF, ktoré sa týkajú korupčných káuz.

„Spýtajte sa ma krátko pred marcom 2027, čo budem robiť. Mám platný mandát, nikto z mojich kolegov ho nespochybnil, tým pádom to teraz nie je aktuálna téma,“ povedal v uplynulom týždni Sulík k otázke zmeny na poste šéfa strany. Špekulácie vo veci Sulíkovho odstúpenia z postu predsedu strany sa vynorili práve po jeho oznámení o kandidatúre do europarlamentu.

Sulík zároveň na tlačovom brífingu potvrdil, že chce v budúcom roku kandidovať do europarlamentu z prvého miesta, ak ho republiková rada na toto miesto zvolí. Dodal, že v prípade zvolenia za europoslanca bude určite kandidovať aj v ďalších parlamentných voľbách.

Sulík pripomenul, že už raz zastával mandát v europarlamente, a to v roku 2014 až 2019. V roku 2016 počas jeho „pontifikátu“ v Európskom parlamente, ako sám uviedol, dosiahla strana SaS najlepší výsledok v parlamentných voľbách.

Líder SaS deklaroval, že do Národnej rady SR plánuje kandidovať aj v ďalších voľbách. Ako skonštatoval, ak bude SaS vo vláde, rád bude súčasťou slovenskej politiky.

Bývalý minister obrany Jaroslav Naď (Demokrati) už skôr v pondelok v statuse na sociálnej sieti uviedol, že Sulík sa vzdá predsedníckej stoličky a v marci 2024 už nebude kandidovať za šéfa SaS. Naď zhodnotil, že toto rozhodnutie prišlo veľmi neskoro.

(luc, tasr)